❗️SLOVENSKO sa NAĎALEJ EXTRÉMNE ZADĹŽUJE! SK v Rýchlosti Vyhráva! Za ŠTVRŤROK sa DLH zvýšil takmer o 5%

Na konci posledného štvrťroka minulého roka sa zadlženie Európskej únie (EÚ) zvýšilo o pol percenta, dosahujúc tak 82 percent HDP. Tento nárast je indikátorom rastúceho fiškálneho tlaku, ktorému čelia členské štáty v dôsledku pandemických a ekonomických výziev. Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom a Eurostatom, Slovensko zažilo najvýraznejší nárast zadlženia, pričom nárast bol zaznamenaný aj v Českej republike, kde štátny dlh dosiahol nový rekord.

Podobná situácia je aj v krajinách eurozóny, kde zadlženie je vyššie ako v celej EÚ. V poslednom štvrťroku minulého roka dosiahlo 88,7 percenta HDP, čo je nárast z 88,2 percenta HDP. Hoci medziročne zadlženie eurozóny aj celej únie kleslo, Česká republika zaznamenala nárast, pričom na konci prvého štvrťroka predstavovalo 43,4 percenta HDP.

Absolútne čísla a najzadlženejšie štáty

Štátny dlh EÚ ku koncu prvého štvrťroka dosiahol 14,10 bilióna eur, v porovnaní s 13,53 biliónmi eur pred rokom. Grécko zostáva na čele rebríčka najzadlženejších krajín EÚ, aj keď jeho situácia sa postupne zlepšuje. Na konci prvého štvrťroka dosahovalo 159,8 percenta HDP, čo je pokles z 161,9 percenta HDP na konci štvrtého štvrťroka minulého roka a z 169,4 percenta HDP pred rokom.

Nad sto percent zadlženia

Krajiny ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko tiež vykazujú zadlženie nad sto percent HDP. Na opačnom konci spektra je Bulharsko s najnižším zadlžením na úrovni 22,6 percenta HDP.

Slovensko: Najrýchlejšie rastúce zadlženie

Najvýraznejší nárast zadlženia v medzikvartálnom porovnaní zaznamenalo Slovensko, kde sa zadlženie zvýšilo o 4,6 percentuálneho bodu na 60,7 percenta HDP. Významný nárast zadlženia bol zaznamenaný aj v Estónsku a Belgicku. Naopak, najvýraznejšie zníženie zadlženia zaznamenalo Grécko, Cyprus, Holandsko a Švédsko, pričom mierne zníženie zadlženia dokázalo aj Nemecko.

V prvom štvrťroku deficit verejných financií v EÚ podľa sezónne prepočítaných údajov dosiahol tri percentá HDP, čo je zlepšenie oproti 3,9 percentám HDP na konci štvrtého štvrťroka minulého roka. V Česku deficit klesol na dve percentá z 3,2 percenta HDP. Eurozóna zaznamenala pokles deficitu zo štyroch percent na 3,2 percenta HDP.

Fiškálne pravidlá EÚ, známe ako Pakt stability a rastu, vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP. Platnosť paktu však bola pozastavená v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie a následne predĺžená kvôli energetickej kríze čiastočne spôsobenej vojnou na Ukrajine.

Rastúce zadlženie členských krajín EÚ odráža zložité hospodárske podmienky, ktoré čelia v dôsledku pandemických a geopolitických výziev. Napriek zlepšeniu deficitu verejných financií zostáva udržateľnosť štátneho dlhu kritickým bodom pre budúce ekonomické stability EÚ.